Vážení občania,

krajská samospráva završuje osem rokov svojej existencie. Samosprávne kraje vznikli ako jeden z výsledkov reformy verejnej správy, ktorej kľúčovým nositeľom bola SDKÚ-DS. Je namieste využiť túto príležitosť a zhodnotiť predchádzajúce osemročné pôsobenie.
Prvé obdobie bolo v réžii predsedu Prof. Milana Marčoka, druhé obdobie panoval Doc. Milan Murgaš, obidvaja nominanti SMER-u. Kým prvé bolo poznačené politickými škriepkami, straníckym zasahovaním do rozhodovacích procesov s rozpačitým výsledkom, druhé obdobie je charakteristické presunom dôležitých rozhodovacích kompetencií na predsedu s neúmerným znižovaním vplyvu zastupiteľstva. Postupne vznikol mocenský nástroj, ktorý krajskú samosprávu deformoval do absurdity, na karikatúru parlamentnej demokracie. Kľúčovými témami nebol rozvoj kraja, znižovanie nezamestnanosti...

Čítajte viac

Zo súkromného života

Moje názory, rodina, záľuby...

Politika

Mám na veci svoj názor, rád si však vypočujem druhých a hľadám spoločné záujmy, aby sme ako celok ťahali za jeden povraz. Vtedy je jedno, či ide politika jednej či druhej politickej strany. Politiku chápem ako službu, zaujíma ma, hlavne regionálna a vidím jej dôležitosť. Práve teraz je ten čas, keď treba manažérov v regionálnej politike, lebo banskobystrická župa v porovnaní s inými zaostáva. Kedysi učila celý svet, ako ťažiť drahé kovy v baniach, dnes nevieme využiť jedinečné prírodné podmienky na cestovný ruch. Trúfam si na to, hoci politicky je župa dosť pestrá.

Ľudia

Ľudia v banskobystrickej župe sa nelíšia od iných na Slovensku, či v blízkej Európe. Aj keď majú svoje osobitné zvyky. História, konkrétne podmienky, vyťahujú z ich dobrých a horších vlastností na povrch raz jedno, zas druhé. Vždy sa snažím nájsť v ľuďoch to pozitívne, podporiť ich, aby pracovali v prospech celku. To prospieva jednotlivcom i celej spoločnosti. Príkladom sú mnohé regióny v Nemecku, či Francúzsku. Práve takéto zomknutie ľudí podporilo nebývalý rozvoj a vytvorilo v obyvateľoch pocit spolupatričnosti a hrdosť na svoj pôvod. Toto si v plnej miere zaslúžia aj obyvatelia stredného Slovenska.

Náboženstvo

Som veriaci človek, ale vždy som sa však snažil oddeľovať veci svetské od cirkevných. Prvé súvisia so životom v spoločnosti, druhé s vnútorným svetom človeka. Nie je dobre, keď sa cirkevní predstavitelia pasujú do roly politikov, ani keď sa politici miešajú do cirkevných vecí. Minulosť nám ukázala, že to nerobí dobrotu. Rovnako som proti tomu, aby veriaci mlčali, ak sa dejú v spoločnosti veci odporujúce ich učeniu a svedomiu. Vo vzťahu k spoločnosti všetky náboženstvá, aktívne v našej župe, hovoria to isté – žiť zodpovedne a pomáhať okoliu. Toto sa nemôže priečiť ani politikovi, ak myslí svoje poslanie vážne.

Rodina

Uznávam, že rodina je najlepší priestor na posúvanie štafety života. Na druhej strane, nachádzam v nej oporu pri životných starostiach. Kto človeku úprimnejšie pomôže ako najbližší príbuzný? Najviac to vidieť v ťažkých životných situáciách, pri problémoch so zdravím, strate zamestnania. V plnej miere sa môžem oprieť o moju manželku Ľudmilu a o dvoch už dospelých synov Mareka a Jozefa. Potešením je nám päťročná dcérka Andrejka. Sme rodinne založení a radi sa stretávame na rodinných oslavách, ale aj pri práci.

Práca

Ako vyštudovaný strojár som pracoval vo výskumnom ústave vo Zvolene, neskôr som „privoňal“ k stavebníctvu a zastával som manažérske pozície. Dvanásť rokov som bol poslancom Mestského zastupiteľstva vo Zvolene, z toho štyri roky zástupcom primátora. Posledných osem rokov sa venujem hlavne politike. Tá si tiež vyžaduje manažérske schopnosti, systematický a koncepčný prístup. Od roku 2002 som poslancom Národnej rady SR. Posledné štyri roky som zároveň poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja. Práca na všetkých postoch mi prináša vzácne skúsenosti. Poznám náš kraj i vysokú politiku v Bratislave. Z toho mi vychádza jediné presvedčenie - úspešnosť akéhokoľvek snaženia je závislá od kvality ľudí.

Peniaze

Okolo peňazí sa hýbe všetko. Väčšina programu na zasadnutiach poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja sa krúti okolo peňazí. Na peniazoch stojí fungovanie každej školy, domova dôchodcov, každý nový rozvojový program. Možno to bude odvážne tvrdenie, ale ja nevidím hlavný problém v nedostatku finančných zdrojov. Príjmy župy každoročne rastú vysokým tempom a zastavili sa až teraz. Pribudli však európske fondy, vstup podnikateľov do veľkých projektov. Problémom nie je núdza, ale schopnosť dostať sa k prichystaným peniazom a vedieť ich správne využiť. Nie je možné, aby pri rýchlom raste župných príjmov a peňazí zo zdravotného poistenia „umierali“ nemocnice vo Zvolene či Poltári. Mrhanie musí nahradiť rozumné hospodárenie. Nie je únosné, aby v čase, keď ľudia strácajú prácu a zárobok, na župe išlo všetko po starom. Musíme reagovať na situáciu ľudí a nesmieme sa tváriť, že nás sa to netýka.

Šport

Uznávam šport v akejkoľvek podobe a nakoľko mi zdravie umožňuje, zahrám si futbal, tenis či volejbal. Rád navštevujem aj športové podujatia. Aj v športe platí, že cesta k úspechu vedie cez náročnú prácu a zodpovednosť každého jednotlivca. Iba tak vzniká kvalitný tím. Šport mi leží na srdci aj ako národný fenomén. Trápi ma, že štát nemá v tejto oblasti jasnú stratégiu. Preto sme sa v Národnej rade SR snažili s kolegami presadiť nový zákon o športe, ktorý by túto stratégiu určil, ale u väčšiny súčasných vládnych poslancov sme nenašli odozvu.

Mládež

Necítim sa starý, hoci mám 49 rokov. Možno preto, že sa často stretávam s mladými. Uznávam tvrdenie nemeckého filozofa Imanuela Kanta, že mladosť nie je prípravou na život, ale etapou života. Mladí ľudia majú svoje problémy, ktoré sa závažnosťou vyrovnajú strastiam starších, aj keď tým sa možno zdajú banálne. Som presvedčený, že rovnako závažné je, ak mladí nemajú k dispozícii kvalitné školy, keď im chýba v strede sídliska ihrisko alebo nemajú prístup k internetu. Nedivme sa potom, keď niektorí hľadajú to svoje v drogách či násilnostiach. Medzigeneračné napätie vždy existovalo a napokon, pre zdravý vývoj spoločnosti je dôležité. Mladí dokážu starších rozhýbať. A vedia oceniť každú radu, ak je myslená úprimne.

Kríza

Medzi ľuďmi teraz najčastejšie počúvam slovo kríza. Ľudia strácajú prácu, obchodníci zákazníkov, hoteliéri hostí. Znižujú sa príjmy štátu, samospráv, miest a dedín. Krízu má dnes Európa, celý svet. Ale kto navštívi napríklad susedné Česko, vidí, ako bežní ľudia proti kríze bojujú. Nevzdávajú sa a snažia sa hľadať nové príležitosti. Pritom história ukazuje, že Slováci sa práce nikdy nebáli a keď bolo treba, vedeli zabrať. Česi Slovákom ich nepoddajnosť a temperamentnosť vždy závideli. Aj predkrízové roky ukázali, že Slováci vedia zapnúť na vyššie otáčky. Preto verím, že to dokážu aj v blízkej budúcnosti a kríza ich skôr posilní, ako zrazí na kolená. Prajem im, či už v  Banskej Bystrici alebo v Bratislave, schopných politických manažérov, ktorí budú sami príkladom.

Príroda

Myslím si, že príroda môže slúžiť človeku. Ak má však slúžiť, musí byť v dobrej kondícii a nesmie sa ničiť. Medzi presadzovaním záujmov človeka a uchovaním prírody nevidím rozpor. Podmienkou je, aby ľudia zvažovali každý svoj krok, či nenaruší životné prostredie a napokon sa neobráti proti nim. Človek so svojimi aktivitami patrí do prírody, lebo je jej súčasťou. Rozum mu velí konať tak, aby si pod sebou nepílil konár. Rozhodne sa staviam za to, aby Slovensko zakladalo svoje energetické hospodárenie na vlastných prírodných zdrojoch, ktorých je naokolo neúrekom. Banskobystrický kraj so svojimi rozsiahlymi lesmi je predurčený na to, aby využíval biomasu, ktorá nám dnes hnije pod stromami. Zhodnotenie týchto zdrojov by prispelo nielen k zníženiu energetickej závislosti Slovenska od ropy, plynu a uhlia, ale bolo by aj hodnotným príspevkom k prírode nášho kraja štátu i celej Zeme.